Vnútorná klíma verejných budov

Doporučujeme

“V zdravom dome zdravý vzduch©

Nič iné Vám kvalitu a zdravosť bývania neovplyvní v takej výraznej miere ako práve vetrací systém použitý vo Vašom dome...

Vnútorná klíma verejných budov

Vnútorné ovzdušie škôl a školských zariadení vo vzťahu k respiračným ochoreniam


Téma riadeného, resp. núteného vetrania je častokrát uvádzaná najmä  v súvislosti s bývaním v súkromných obytných nehnuteľnostiach. Počas riadeného vetrania však prebieha viacero procesov súbežne, ktoré následne prinášajú konkrétne preukázateľné účinky na zdravotnú, energetickú i komfortnú stránku bývania. To sa však týka pobytu „doma“, čo však s pobytom v práci, či škole a školských zariadeniach?

Výsledky viacerých štúdií vypracovaných v rámci Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie detí Európy (CEHAPE) poukázali na priamu súvislosť medzi zhoršujúcim sa zdravotným stavom a ich pobytom v znečistenom vnútornom prostredí. Vzhľadom nato, že v súčasnosti ľudia trávia priemerne 80 – 95% času v interiéri (domácnosti, školy, administratívne budovy, atď.) stáva sa pre nich kvalita vnútorného ovzdušia jedným z najdôležitejších faktorov determinujúcich ich celkové zdravie. 

 „Pôsobeniu environmentálnych faktorov je človek vystavený počas celého života. Ukazuje sa však, že kvalita životného prostredia vplýva v oveľa väčšej miere práve na detský organizmus, keďže deti vzhľadom na svoje telesné proporcie dýchajú väčší objem vzduchu a v ich organizme prebieha intenzívny vývoj.“
MUDr. Daniela Krajčová, Ústav hygieny LF UK, Bratislava


Vzhľadom na enviromentálne podmienky sa venuje zvýšená miera pozornosti práve monitoringu podmienok vnútorného ovzdušia v školských a predškolských zariadeniach, v rámci Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie detí (CEHAPE) sa vypracovalo už v roku 2014 viacero štúdií v rámci celej Európy. Najrozsiahlejšej štúdie SINPHONIE (Schools Indoor Pollution and Health: Observatory Network in Europe) a SEARCH, na ktorej od roku 2010 participuje 38 zdravotníckych inštitúcií v 25 krajinách sa zúčastnilo aj Slovensko. Hodnotilo sa 18 fyzikálnych, chemických a biologických faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu vnútorného ovzdušia priestorov určených pre denný pobyt detí a mládeže. Prostredníctvom fyziologických parametrov a psychologických testov sa následne posudzovala miera sústredenia a pozornosti žiakov, na ktorú má kvalita vnútorného ovzdušia priamy vplyv.

Výsledky projektu SEARCH ukázali, že vo všetkých sledovaných slovenských školách sú vysoko prekročené hranice koncentrácie prachových častíc (zapríčiňuje výskyt bronchitídy), pozorovaný bol aj najvyšší výskyt alergických a dráždivých reakcií v porovnaní s inými krajinami. Medzi najrizikovejšie faktory ovplyvňujúce tieto výsledky boli zaradené najmä prekročené kapacity zariadení (teda znížená biologická kvalita ovzdušia),  plastikové podlahoviny, nevhodné spôsoby upratovania a údržby budov.

Vo viacerých prípadoch výsledky preukázali priamy vzťah medzi zvýšenou mierou astmatických ochorení a prítomnosťou relevantných faktorov (drobné prachové častice, alergény, roztoče či zbytky tabakového dymu). V uvádzaných príčinných súvislostiach dominujú práve enviromentálne a faktory životného štýlu prebiehajúce na základe modernizácie (spôsob renovácie a výstavby budov, priemysel, znečistenie, atď.) Riziká zvýšeného výskytu symptómov respiračných ochorení (bronchitída, suchý kašeľ, alergické reakcie,..) boli významne vyššie s priestoroch so zníženou ventiláciou. Nedostatočné vetranie je v priamom vzťahu aj s vysokými množstvami prchavých organických látok a biologickým znečistením ovzdušia (baktérie, plesne, roztoče) a kvalitou ovzdušia podľa meraných hodnôt CO2, ktoré pri vyššej miere zapríčiňujú zhoršenie pozornosti, únavu, či prispievajú k faktorom podporujúcim proces oxidačného stresu.

Viaceré z týchto štúdií ako svoj záver vydali konkrétne opatrenia, ktoré by školy mali nasledovať. U nás sa danou problematikou zaoberá Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý v danej téme vydal niekoľko materiálov a vyhodnocovacích správ z uvedených výskumov, kde ako jedno z opatrení bolo odporúčanie na zabezpečenie kvalitnej ventilácie priestorov určených pre dlhodobý pobyt detí.
Z našich skúseností dokážeme potvrdiť, že kvalitne prevedené riadené vetranie realizované so zreteľom na vyššie uvedené výsledky štúdií dokáže výrazne napomôcť zlepšeniu podmienok vnútornej klímy, ktoré sú kľúčové pre zachovanie respiračného zdravia. Dokáže napomôcť aj ostatným oblastiam opatrení pri zvýšenie kvality vnútorného prostredia (vhodný spôsob dezifekcie a upratovania, úprava okolia budov, minimalizácia prítomnosti tabakového dymu, či splodín a popolčeka z vykurovania, minimalizácia prítomnosti dráždivých pachov a prchavých látok, atď.)


Počas riadeného vetrania prebiehajú viaceré procesy súbežne, ktoré spoľahlivo a nepretržite zabezpečujú:
- výraznú filtráciu privádzaného vzduchu s viac než 90% účinnosťou odstránenia jemných prachových častíc s možnosťou osadenia uhlíkových filtrov
- neustály prívod čerstvého vzduchu s optimálnym množstvom O2  a odvádzanie „znehodnoteného vzduchu“ s vysokým obsahom CO2 bez rizík spojených s nárazovým vetraním tried či prievanom (najmä v zimných mesiacoch s rizikom nepriaznivých zmien teploty a prítomnosti popolčeka zo spaľovania počas vykurovania)
- šetrenie energií, okrem zdravotného hľadiska využívame aj pridružené úsporné benefity v podobe využívania zostatkového tepla/ chladu znehodnoteného, odvádzaného vzduchu.
Všetky tieto procesy, vrátane možnosti doplnkového vnútropotrubného systému na udržiavanie vhodnej úrovne vlhkosti dokážu byť plne automatické a fungujú na základe aktuálnych vnútorných podmienok podľa potrieb prítomných osôb. Nie je teda potrebná denná údržba, či kontrola.


Je dôležité spomenúť, že najrozšírenejším trendom v modernizácii školstva bolo zateplenie budov, ich striech a výmena plastových okien, teda čo najväčšie vzduchotesné uzavretie budov – okrem nárazového vetrania tieto budovy síce zvýšili energetickú efektivitu ale zároveň obmedzili akúkoľvek formu výmeny vzduchu, či jeho cirkuláciu medzi vnútorným a vonkajším prostredím a to aj v prípade, že okná disponujú funkciou mikrovetrania, ktoré vzhľadom na bežné rozmery priestorov nie sú dostačujúcou alternatívou, obzvlášť ak uvedieme, že mikrovetranie vždy záleží skôr od vonkajších veterných podmienok a nereaguje na meniace sa potreby v interiéri.


 Aktuálnym problémom sa stáva najmä aj samotná kvalita vonkajšieho ovzdušia, z ktorého privádzame prirodzeným vetraním vzduch do interiérov – v určitých lokalitách (napr. oblasť Vranova nad Topľou, Ružomberka, či Bratislavy a priemyslených miest) aj pri dodržaní harmonogramu vetrania oknami podľa serníc EÚ nedokážeme vyhovieť zdravotným požiadavkám z jednoduchého dôvodu, vonkajšie ovzdušie samo o sebe obsahuje priveľké množstvo jemných častíc, popolčeka či splodín (najmä vo vykurovacom období), v tomto prípade je pre dlhodobý pobyt vhodné považovať filtráciu vzduchu za nevyhnutnosť.


Tento materiál je vlastníctvom spoločnosti COMAIR Slovensko, jeho ďalšie šírenie treťou osobou je dovolené len po písomnom súhlase spoločnosti.
Materiál bol vyhotovený na základe verejne dostupných štúdií SINPHONIE, SEARCH a záverov CEHAPE.

S5 Box

Register

Google+